Špičkový nástroj, alebo pozor čo kupujete.

   Nedá mi aby som sa nepodelil o dojmi. Včera som totiž držal v ruke a mal dokonca rozobraté Čínske banjo radu SX...... ktoré ku mne priniesol jeden mladík či mu ho nepomôžem zostaviť. Je to malý technicky zázrak. Malý pretože nástroj skutočne pôsobí malo, alebo pre malých, a zázrak preto, že je zázrak, že to vôbec vydáva nejaký zvuk ak sa držitelia Nobelových cien za fyziku neurazia pre priradenie slova zvuk k tomu čo to dokáže vylúdiť.
    Hmatník pôsobí ako nevyhladená doska natretá lakom ktorý zabudli vyleštiť a tak ruka po ňom vôbec neklže. V celku zdá sa slušná gitarová sprevodovaná mechanika v netypickej hlave,  ale piaty kolík je na priamo a tak je nástroj nenaladiteľny. Hmatník údajne palisander pôsobiaci ale na dotyk drsne, že sa človek začne pohrávať s myšlienkou, že pri sklze G2-G4 si zadrie triesku. Na prekvapenie naviac dosť zoxidované pražce a pôvodné struny natiahnuté na tomto nástroji boli doslova hrdzavé.  Kto vie či to nieje z nejakej potopenej lode, alebo kade kde sa povaľovalo pokiaľ prišlo do nemenovanej predajne.
    Korpus ak niekto očakáva drevo tak má smolu, ale našťastie sa nejedná ani o plast ako u jedného podobného nástroja čo som mal raz v ruke. Je to centimetrová preglejka takže je korpus ktorý je nosnou časťou banja vďaka tomu krehký. Pritiahnutie ukotvenia hmatníka tak ako by to malo byť by určite spôsobilo jeho totálnu devastáciu. Tento bol naviac na niekoľkých miestach popraskaný,  odplupovala sa horná vrstva dyhy  a hlavne bol celkovo hrubý neobrúsený a na hrubo natretý či napustený akýmsi páchnucim moridlom zrejme výťažok nejakej čínskej zároveň aj možno liečivej rastliny od rieky Jang-Ce-Tiang.  Miesto toneringu samozrejme iba do šikma skosený korpus na mnohom mieste nedoliehajúci k blane. Očividne vyštiepený pri hrubom opracovaní na tom istom sústruhu na ktorom krátko pred tým vŕtali  vývrt do 40mm húfnice, alebo obrábali ingot železa. Celý nástroj takto pôsobí. Všade množstvo pilín, drsné plochy či trčiacich kúskov na hranách.
    V hmatníku je zo spodnej strany krivo zatlčená skrutka ktorá drží očividne ukotvenie hmatníka o korpus. To je vlastne jedna tyč krížom cez korpus s zabezpečovacími maticami na oboch koncoch a jednou nastavovateľnou v strede. A pretože je nutné matice na koncoch dotiahnuť  je v strede skrivená pretože vzhľadom na svoju asi 4mm hrúbku to proste nemá šancu zvládnuť. Pričom ani dotiahnutie po hranicu keď už hrozí zbortenie korpusu nezabráni možnému pretáčaniu sa hmatníka. Tou tyčou a maticou v strede sa zároveň nastavuje aj sklon hmatníka. Vzhľadom však na hrubý závit nie príliš jemne.
    Konštrukčný technicky zázrak je dolícovanie rovného konca hmatníka na oblý korpus. Miesto plochy tak hmatník spája s korpusom iba niekoľko milimetrový kontakt  v strede hmatníka. Jediné riešenie je buď ho nechať za drahé peniaze vyfrézovať, alebo natoľko pritiahnuť až niektorá strana povolí a prispôsobí sa tej druhej. Teda  buď povolí korpus zbortením, alebo sa plocha koreňa hmatníka poddá zakriveniu korpusu. Asi je použitý univerzálny základ hmatníka použiteľný aj na hranatý korpus japonského kjota.
    Hmatník skoro vôbec nedolieha na korpus pre nerovnosti a naviac medzi hmatníkom a korpusom bola vložená zhrdzavená kovová podložka zo štandardnej 5mm skrutky do železa. Očividne mala vymedzovať hmatník a odtlačovať ho od korpusu zo spodnej strany aby mal hmatník správny sklon. Pri rozoberaní sa kamsi zakotúľala a viac nebola nájdená. Smola. Ale banjo vyludzovalo rovnaký zvuk napriek absencii tejto očividne kľúčovej súčiastky. Akémusi centrálnemu „šróbu“. 
    To že blana je mäkká je najmenší problém. Problém je, že blanu nieje vlastne možné poriadne napnúť. Prítlačná obruč má v reze 7x2 mm čo jej zaručuje určite „silu nevídanú“ a určite by sa pri tom preto  premenila na osmičku alebo iné písmeno abecedy. Napínacie háčky čudne tvarované a pôsobiace dosť krehkým dojmom sú síce v dostatočnom počte ale na niekoľkých bol strhnutý závit.
    Flange nieje súčasťou a háčky sú uchytené jednoducho v preglejkovom korpuse, takže sám o sebe tenký a krehký korpus je ešte oslabený o niekoľko otvorov. V korpuse sú naviac navŕtané dva háčky na popruh pripomínajúce háčky čo sa zatĺkajú  do rámu obrazu ak ho chcete zavesiť na stenu. Zaujímavé je, že majú trojuholníkový tvar. Takže dať tam plochý remeň bude asi trocha problém. Najkrajšie ale je, že nie sú logicky na spodnej strane ako by to človek čakal u banja aby sa remeň viedol popod hmatník a strunník a tak zabezpečoval  stabilitu nástroja pri hre po stojačky,  ale na hornej strane naviac pomerne dosť blízko pri sebe,  takže to banjo si majiteľ na seba naozaj zavesí  ako obraz.
    Bonbónik je aj rezonátor. Je samozrejme z preglejky, ale pôsobí ako "vydlabaný" z nejakého bútľavého stromu. Hlavne z vnútornej strany je tak hrubo doslova "neopracovaný" že až. Krezbu dreva nielen vidieť, ale aj cítiť. Našťastie to je zatreté akousi čiernou farbou honosne nazvanou "mahagón" takže trieska hádam nehrozí.  Korunka rezonátoru je jeho uchytenie o korpus vďaka ktorému som to banjo rozoberal asi pol hodiny. Očividne sa nepočíta s výmenou kobylky, typu strún a vôbec všetkého čo by si vyžadovalo zmenu nastavenia. Sú tam štandartne štyri matice na v tomto prípade skrivených skrutkách natlčených z vnútornej strany rezonátoru do akýchsi drevených hranolčekov priklincovaných z vnútra o stenu rezonátoru. Povolil som teda tie matičky a nič sa nestalo. Rezonátor sa ani nepohol. Až neskôr som si všimol, že naviac tam sú v plechoch okolo tých skrutiek, ďalšie miniatúrne skrutky do dreva, zavŕtané do hornej hrany rezonátoru a  ktoré treba odstrániť.  Nielenže dve z nich boli mimo a vyštiepili kus boku rezonátoru pri továrenskom skladaní, ale naviac opakovaným odnímaním rezonátoru je viac ako isté, že skôr či neskôr v preglejke prestanú držať celkom a tak aj plniť svoju funkciu ak sa vôbec o nejakej funkciu ide,  pretože sú tam úplne zbytočné.
    O zvuku je ťažké hovoriť. Banjo znie ak sa to znením vôbec dá nazvať ako prázdny sud od nakladaných uhoriek. Huhňá a má nevýrazný zvuk založený na hĺbkach. Akékoľvek výšky a priebojnosť absentuje napriek snahe. Clawhammer by sa na ňom možno dal ako tak hrať, ale prstová technika žiaľ nie. Nič tu vlastne neznie tak ako má, počínajúc flažoletmi a končiac skzom. To banjo je  skutočne vhodné iba na to,  aby sa absolútny začiatočník oboznámil s vzhľadom v duchu, že sa skladá z hmatníka a bubienku. Ak by sa napustilo fermežou, možno by sa ešte dalo použiť ako padlo vzhľadom na to že nieje ťažké. Ale je pravdou, že ak sa do neho nejaká koruna investuje, ak sa vymení, hmatník vrátane mechaník, korpus a všetko železo, ak sa pridá tone ring, flange a vymení orech, kobylka, blana, strunník a opierka na ruku, bolo by z neho vcelku slušné banjo.
   Na zaver teda ako by jeden môj priateľ povedal – „Ty vole, to snáď nieje pravda”. Neviem či sa jednalo o jediný takýto nástroj a ostatné sú kvalitné. Ale je pravda, že som v predajniach hudobných nástrojov už držal v ruke kadečo. Je povážlivé ak niekto také niečo vyrobí, ale to nám z tejto skupiny výrobcov už asi ani nepríde. Ale, že niekto také čosi aj ponúkne vo svojom katalógu často ako špičkový nástroj a za nehoráznu cenu ktorá ani náhodou a ani približne nezodpovedá kvalite produktu je podľa mňa už drzosť hrubého zrna aj keď toto banjo stálo konkrétne  vraj iba 65- EUR čo so zažmúrenými očami je povedzme ešte akceptovateľná cena. Videl som ho totiž už na jednej holandskej stránke za 165- EUR, ale aj za už nehoráznych 5599 Kč, ba a v jednej predajni aj za 239- EUR. Treba si totiž aj uvedomiť, že ak ho chcete ako tak poludštiť tak je nutné do neho investovať ešte najmenej 100 - 200 EUR.
    Citujem z jedného popisu:
"Velmi pěkně zpracované banjo,které plně uspokojí především začínající muzikanty popř.hospodské hráče. Má překvapivě výrazný zvuk a v této cenové kategorii patří k nejžádanějším."   Nuž ja sa s týmto rozhodne nestotožňujem.


Ján Bratinka (c) 2009
(obrázok je ilustračný)