Či má hmatník v tele kovovú výstuž pomocou ktorej je možné aj jeho predpnutie. Hmatníky bez výstuže sa obvykle časom skrútia a je obvykle slabý pri výmene strún za silnejšie s väčším ťahom. Na obrázku je rez v hornej časti hmatníka kde prechádza k hlave.

Ako je konštruovaný hmatník, z čoho je hmatník (drevo) a aký má povrch. Ideálne je ak je hmatník z kučeravého javora, prípadne orechu často lepený z viac plátov po dĺžke čo ho ešte zosiluje.


Horná plochá má byť z tvrdého čierneho ebenu prípadne mäkšieho a svetlejšieho palisandra. Horná plocha však nesmie byť v žiadnom prípade z nejakého celkom mäkkého dreva aby časom hrou nevznikli od prstov priehlbinky pred pražcami, ktoré by zapríčinili neladenie nástroja a pracne sa opravujú buď zbrúsením celého hmatníka, alebo vyliatím náhradnou hmotou. Hmatník ako celok by mal byť útly, dobre sedieť v ruke a vlastne kopírovať ruku medzi roztvoreným palcom a ukazovákom. Nemalo by nič ruke zavadzať. Zdobenie je čisto dekoračné.


Zdobenie je obvykle z perlete, nazelenkavého abalonu, alebo náhradnej perlete u lacnejších nástrojov. Máva rôzne variácie podľa výrobcu a modelu nástroja od jednoduchých bodiek až po bohaté a zložité ornamenty.

Pražce by mali byť mosadzné a radšej tvrdší trvanlivejší variant. Nemali by v nich byť drážky po strunách ani iné opotrebovanie požadujúce výmenu. Nemali by byť na krajoch príliš zošikmené aby prsty neskĺzavali. V poslednej dobe je módne používať oceľové tvrdé pražce. Osobne si však myslím, že mosadz na rozdiel od ocele nástroj "rozcinkáva".

Aké má nástroj mechaniky. Nevhodné sú gitarové a už vôbec mosadzné prevody. Treba uprednostniť špeciálne banjové a iba sprevodované (planétový prevod) najlepšie asi Shaller, alebo Keith. Musia ísť plynulo bez odporu, zadrhávania, už vôbec skokovo a nesmiete pri otáčaní vnímať zuby ozubených koliečok v prevode. Znamená to buď špatné opracovanie, alebo zvyšky po frézovaní čo vždy značí predčasné opotrebenie. Musia dokázať jemne a plynulo ladiť struny a nesmú povoľovať. Občas ich pomocou spodnej skrutky treba jemne dotiahnuť. Nie však tak aby išli ťažko čo by skôr alebo neskôr zapríčinilo ulomenie plastového kolíčka.  Pri celkom povolenej strune nesmú v hlave hmatníka vykazovať výraznú vôľu.
Zvlášť treba dbať na mechaniku piateho kolíka, ktorá v žiadnom prípade nesmie byť priama, ale musí byť tiež sprevodovaná a pevne sedieť v hmatníku. Inak sa tato struna (pokiaľ to nieje nilonka) v podstate nedá naladiť.  U starších nástrojov skontrolujte okolie hmatníka tesne okolo kolíka. Nesmie tam byť žiadna prasklina, vyštrbenie dreva, náznak opotrebenia okraju otvoru či prítomnosť lepidla. Vždy to značí, že kolík nesedí spoľahlivo v otvore, otvor je vybehaný a časom sa môže začať v ňom kolík pretáčať čo by znamenalo dosť nákladnú opravu.
Vodiaca drážka v hmatníku (skrutka) pre piatu strunu nesmie spôsobovať svojou nesprávnou výškou či hrúbkou drnčanie tejto struny o najbližší pražec ako aj vybrovanie struny v nej. Je to veľmi častý problém. Drážka musí byť vždy nižšie ako piaty (najbližší) pražec za ňou.

Prelaďovače. Je to doplnok a nie každý banjista ich používa. Určite sa neoplatí kúpiť prelaďovače kvôli napríklad dvom skladbám kde ich používate naviac iba pár krát. Skoro vždy sa v hre dajú nahradiť inou technikou. Či už sklzom, alebo vytiahnutím. Tak isto pre rýchle preladenie do iného ladenia nepotrebujete prelaďovače a časom to zvládnete v okamihu a bez problémov aj bez nich.
Práve naopak s nastaveným prelaďovačom sa struna nemá ladiť a pri útlejšom hmatníku preladením do iného ladenia aj pomocou prelaďovačov musíte aj tak skoro vždy previesť korekcie ostatných strún. Ak sa už ale rozhodnete pre prelaďovače tak jedine originál (žiadne náhradné) a pokiaľ možno Keith typ.
Platí pre ne to isté čo pre bežný kolík. Nastavenie dorazov musí naviac držať a nesmie sa samovoľne pri prelaďovaní meniť. Dôležité je aby kolík šiel ľahko a bez zadrhávania. Pozor pretočením na silu sa môže nezvratne poškodiť

Ako je pripojený hmatník ku korpusu. Mal by mať kontakt v plnej ploche korpusu a tone ringu a mal by tam sedieť pevne. Nemal by vibrovať.


Dôležité je hlavne jeho ukotvenie. Malo by byť dvojbodové po reze na výšku a vlisované do hmatníka na jeho spodnej časti. Ukotvenie by mali tvoriť dve kovové tyčky prechádzajúce z hmatníka kde sú pevne ukotvené, celým korpusom až k opačnej strane k strunníku a tak ho dobre fixovať a dovoľovať samostatným nastavením pomocou nastavovacích matíc aj jeho jemné nastavenie. Hmatník pokiaľ nieje iba nesprávne nastavený, by nemal v žiadnom prípade spôsobovať svojou nesprávnou výškou a odstupom od napínacieho prstenca a strún, drnčanie ako strún tak aj banja. A už vôbec kolísanie tónu. Spojenie hmatníka s korpusom je konštrukčne najcitlivejšie a zrejme aj najdôležitejšie miesto u každého banja.

Prstenec pritláčajúci blanu by mal byť z masívneho kovu a nesmie javiť známky skrúcania, nepravidelností, či vychyľovania sa. Mal by dobre umožňovať napnutie blany s najmenej 24 rovnako kvalitnými napinákmi ukotvenými obvykle vo flange prípadne v korpuse u open back. Nesmie poškodiť blanu nejakou nerovnosťou či nepravidelnosťou.

Korpus by mal byť z viacej kusov dreva - vrstvený - a ohýbaný podobne ako korpus bicích a dostatočne masívny aby sa nezbortil. Podľa spodnej strany po odstránení rezonátoru a kresby dreva sa dá obvykle rozoznať či je vrstvený a ohýbaný (obrázok v strede a vpravo), alebo ma takzv. tehličkovú stavbu (vľavo). V každom prípade musí tvoriť presný kruh bez najmenších známok skrútenia či vychýlenia a kopírujúci dokonale tone-ring ktorý na ňom sedí. Výška korpusu čo do konštrukcie nieje až tak podstatná keďže niektoré banja (napr. staršie Washburn banja) ho majú vyšší a iné nižší. Táto výška však má vplyv na zvuk. Vyšší korpus dáva zväčša hlbší zvuk.

Flange záleží od výrobcu, modelu a aj druhu banja. Banja určené pre clawhammer a classic banjo ho napríklad nemajú taký ako bluegrassové banja. Tvorí často iba pás kovu okolo korpusu, alebo nieje prítomný vôbec. V zásade je to kovová obruč s otvormi okolo korpusu o ktorú je uchytený ako rezonátor tak aj napínacie háčky pre blanu a vlastne drží kľúčové časti pohromade (samostatný bubon banja). Preto je najlepšie ak je z jedného kusa. Používa sa ale aj zložený z dvoch častí. Lepší je masívnejší a nesmie byť nijako poškodený, prehnutý, alebo skrútený. Musí dobre a pevne sedieť na korpuse. Musí znášať pomerne velký ťah napnutia blany, preto rozhodne nesmie byť útly.

Blana sa dá hravo vymeniť. Vhodnejšia je pevnejšia a tvrdšia blana. Mne sa najlepšie osvedčila FiveStar o ktorej sa právom hovorí, že je možné ju až extrémne napnúť.


Mäkká nieje príliš vhodná lebo ju nieje možne dostatočne napnúť. Záleží však hlavne od zvuku aký chcete dosiahnuť a samozrejme strún a vôbec nastavenia. Na blane si treba všímať spôsob ako je uchytená o drôt, resp. jej ukončenie v obvykle plastovej obruči. Slabšie ukotvenia lacnejších blán,  ktoré sú ukotvené akýmsi jazýčkom prevlečeným cez otvor v blane nad ním a zaliate do epoxidu, môžu spôsobiť jej natrhnutie v tejto perforácii. Dole na obrázku máte porovnanie lisovaného (vľavo) a zaliateho (vpravo) ukotvenia. Vhodnejšie sú blany s pevným lisovaným ukotvením bez perforácii v obruči.

Či je blana hladká, alebo pieskovaná je viac menej vecou vkusu. Tak isto či je biela, čierna, lesklá, alebo priesvitná. Každopádne na pieskovanej má ruka lepšiu stabilitu a kto vie prečo údajne znie obvykle aj lepšie.
Blana by sa mala naladiť do G až C. Pre tradičnejšiu hru skôr nižšie smerom ku G a pre melodickejšie hranie a single string skôr smerom k C kde znie ostrejšie a kratšie.
Blana sa napína vždy do kríža a postupne. Napnutie novej blany trvá aj niekoľko dni. Treba ju nechať sadnúť a po asi mesiaci prvý krát a neskôr ešte raz po troch ju druhý krát dotiahnuť a doladiť. Blane nesmie nič brániť vo vibrovaní a pozor na prípadné ostré hrany na toneringu či prítlačnom prstenci. Znamenali by istý koniec blany.
Ak používate snímač musíte sa zmieriť s tým, že vaša blana nebude správne vibrovať a preto banjo bude znieť hluchejšie a horšie.
Pomôcka proti alikvotam a drnčaniu strunníka (najčastejší problém) je pod strunník vložiť pás kože a tak blanu zatlmiť pod strunníkom. Prvý krát som to videl u banja Linn Moriss keď bola s kapelou v Brne. A verte že to skutočne pomáha.
Pozor dôležitá je výška - predpnutie - blany. Nie každá sedí na každé banjo. Záleží to od konštrukcie banja a hlavne od výšky obruče a jej umiestnenia oproti hmatníku a vo vzťahu ku korpusu. Ak použijete nízku blanu pri vysokej obruči,  nebudete ju môcť uložiť dostatočne nízko oproti hmatníku a strunám a bude zavadzať. Naopak vysoká pri útlej obruči vám prepadne.

Kobylka sa dá vymeniť a je jednou z dosť kľúčových súčastí a má enormný podiel na zvuku i hlasitosti. Musí byť rozhodne trojnohá, nie príliš vysoká a nie príliš nízka (obvykle cca 15mm) na spodnej časti širšia ako na hornej a všetky nohy musia dobre sedieť na blane v plnej ich spodnej ploche. Kobylka musí byť z dvoch kusov dreva pričom horná časť musí byť s tvrdého čierneho ebenu (žiadna náhrada) v ktorom sú drážky na struny ktoré v nich musia dokonale sedieť a nesmú spôsobovať ich vibrovanie a drnčanie. Na nožičkách by v reze mala byť hrubšia ako na hornej časti. Masívnejšia kobylka spôsobuje hlbší zvuk, útlejšia ostrejší a vyšší. Kobylka v žiadnom prípade nesmie byť prasknutá, alebo vyštrbená. Nevhodné sú kobylky kde je pod struny vložená ešte naviac perleť. Je to síce vecou vkusu, ale mne sa ten príliš ostrý zvuk často celkom orezávajúci hlboké tóny nepáči. Chýba mu ta hutnosť ktorú každé banjo musí mať.  Môže možno trocha pomôcť lacnému banju čo normálne znie ako sud trocha orezať tú "sudovosť", ale zároveň nástroj značne stíši.
Tak isto nedoporučujem všeliake odskákané a oblúkovité kobylky pokiaľ nie sú vyrobené presne na mieru na konkrétne banjo. Nástroju a ladeniu podľa mňa viac škodia než pomáhajú a správne banjista investuje do strún a pravidelne ich mení a stará sa o ne.
Každá kobylka má časom tendenciu pod tlakom strún sa prehnúť. U kvalitnej kobzlky síce trvá roky, než to nastane, ale stáva sa to. Spoznáte to podľa toho, že vám struna G v strede kobylky obvykle začne drnčať pretože naráža o pražce. Vtedy môžete buď znížiť aj ostatné struny a zdvihnúť hmatník, alebo kobylku vymeniť za novú. Vždy však samozrejme s rizikom že vám nová kobylka zmení zvuk. A pretože u kobylky žial platí že čím je staršie drevo tým je lepšia, nová nikdy nebude znieť ako vyhratá.
Pri kúpe máte na výber mnoho možností. Od neznačkových čo vás budú stáť 1 až 2 $ po najčastejšie používaný štandart ako sú kobylky Grover ktoré stoja bežne 100 - 250- Sk. Ak chcete špičkovú značku tak potom máte obrovský výber značiek ako Huber, Vintage, Moon,  Scorpion, Sosebee, alebo Snuffy Smith, Sullivan (používam ja) a mnoho ďalších. Alebo ak chcete vyskúšať neštandartný tvar tak potom Sampson, Kat Eyz a mnoho ďalších. Všetky tieto značkové a mimoriadne kvalitné sú v cene od 25 do maximálne 40 $ keď sa už jedná často o čisto ručnú prácu a z ultra starého dreva pametajúceho ešte možno aj mamutov.
K diospozícii sú samozrejme aj domáci slovenský výrobcovia. Niektoré ich kobylky som sám odskúšal, ale nebol som s nimi príliš spokojný a naviac sú podľa mňa ako všetko na Slovensku neprimerane predražené. To však neznamená, že niekomu nebudú vyhovovať práve tie.

TubaPhone tonering a flange okolo korpusu	German silver bez flange
Granadillo tonering
Whyte Laydie tonering	TubaPhone tonering

Flathead pre bluegrassové banjo	Archtop pre bluegrassové banjo	Whyte Laydie pre clawhammer banjo
Tuba Phone pre clawhammer banjo	German silver pre classic banjo

Opierka slúži na pohodlné opieranie pravého zápästia pri hre. Lepšie sú hladké ako gravírované pretože niekoho kto má alergiu na kov môže gravírovanie dráždiť. Hlavne ak sa ruka potí môže rýchlejší pohyb po opierke v lete spôsobiť až popálenie. Ale je zas pravda, že pekná gravírovaná opierka je krajšia. Každopádne mala by byť uchytená v dvoch bodoch o napínače na boku korpusu a teda výškovo nastaviteľná. Na hornom spodnom okraji sa nesmie dotýkať obruče ani napínacích háčkov.