Prstence. Je to často aj vecou vkusu . Osobne používam tvrdené palcové plastové Golden Gate alebo Gewa a kovové nikel-strieborné National na ostatné prsty. Vyhovujú mi nezničiteľnosťou, tvarom ale hlavne zvukom. Tie kovové sú bez najmenšej známky opotrebenia viac ako 10 rokov staré. Sú z nikel-striebornej zliatiny a preto obvykle aj o niečo drahšie. Palcový Golden Gate dáva plnší a zároveň mäkší okrúhlejší zvuk ako dosť plocho znejúci mäkší Dunlop. Dunlop sa hodí skôr na mäkšie struny 9, prípadne 9.5.
Kovové National majú výrazne konkrétnejší a jasnejší cinkavejší zvuk ako Dunlop. Mne kovové Dunlop pripadajú zvukom tupé a naviac sa obvykle aj skôr opotrebujú a vytvorí sa v nich drážka. Ale niekomu môžu vyhovovať. Problém je ale v tom, že k nám sa do bežných obchodov dováža iba jeden základný typ pričom aj Dunlop ma celú škálu rôznych materiálov, hrúbok a tvarov. Tak či tak sa ale Dunlop hrou či teplom rozťahujú a potom pretáčajú. Takže ich počas hrania musíte striedať. Naviac aj tvarom majú  hlavne palcové iné uhlovanie a tak okraj práve tak nešťastne riešený, že často tlačí na koreň nechta na palci. Ale ako som povedal je to aj vecou zvyku.
Zvuk u kovových závisí rozhodne od materiálu kde sa používa mosadz, oceľ, striebro, nikel, alebo aj zlato a aj od tvaru. Celkom iný zvuk dostanete so zaoblenými a iný s prstienkami s hrotom. Iný zvuk budete mať ak ich necháte rovné a budú vám odstávať a iný ak budú kopírovať bruško prsta. To však tiež zavisí hlavne od spôsobu úderu a držania ruky. A to samé platí aj pre plastový palcový. Je to vždy vec skúšania a nakoniec vkusu.
Nikdy nepoužívajte gitarové, alebo dobrové plastové palcové, ktoré sú väčšie a  pokiaľ sa neupravia, hrá sa s nimi o hodne horšie. Tak isto nedoporučujem kovový palcový ktorý aj keď dáva svojský a dosť ostrý zvuk, ničí struny.
Plastové na prsty tiež nie sú vhodné, lebo banjo nikdy poriadne nerozozvučia. Prstence majú aj keď sa to možno nezdá enormný podiel na zvuku. Ak máte možnosť vyskúšať si viac druhov sami zistíte rozdiel nielen čo do materiálov, ale aj hrúbky a tvaru.

Metronóm. Pre presné hranie a správny rytmus je metronóm nevyhnutnosťou.  Bez neho sa určite nezaobídete. Vhodný je ako mechanický tak aj digitálny. Ideálne je ak sa vám zmestí do futrálu.  Dobré sú napríklad Boss.  Ak máte doma počítač tak vám stačí midi editor, alebo editor tabulatúr napríklad GuitarPro kde cvičíte priamo s nasamplovanou midi skladbou, alebo si v nejakej prázdnej skladbe nastavíte 99 taktov s 99 opakovaniami a ako nástroj si zvolíte Low Wood Block. Potom stačí iba meniť tempo.

Učebnice.  Snažte sa zadovážiť si iba originál. Jednak tak neporušujete autorské práva a vyhnete sa možným problémom a hlavne iba tam máte záruku, že bude všetko tak ako má byť. Začnite s jednoduchou Scruggsovou technikou. A to zdôrazňujem s "!!!!!!!!!!!!!". V žiadnom prípade nezačínajte od konca napríklad s melodikou, single stringom či inou technikou. Na tú zabudnite pokiaľ dokonale nepochopíte a nezvládnete Scruggsovu trojprstú techniku a jej vedenie melodickej linky a doprovodov. Preskočili by ste prirodzený a nutný vývoj a časom skončili v slepej uličke z ktorej niet návratu. Hru na banjo totiž nestačí sa iba naučiť, ale ju treba aj pochopiť a hlavne pochopiť banjo ako nastroj v bluegrasse a bluegrass ako taký. Až keď ju dokonale zvládnete môžete sa začať venovať inej technike ktorá skoro vždy z nej vychádza.
Ktorou školou konkrétne začať je už zložitejšie poradiť. Je ich veľmi veľa a v každej je niečo dobré, a často aj niečo iné čo povedzme v ďalšej nieje a hodí sa.  Treba si ale uvedomiť, že to musí byť škola vychádzajúca zo scruggsovej techniky a v jeho duchu. Je totiž napríklad mnoho škôl, čo povedzme vychádzajú aj z jeho techniky, ale nie sú vhodné pre začiatočníka pretože ich autor ako každý banjista si v nich scruggsovu techniku upravil k obrazu svojemu a pridal svoje cítenie. Teda už to nije Scruggs aj keď to je zdanlivo v jeho duchu. A niektoré sú príliš povrchné, či príliš neprehladné a písané ťažkou formou.
Mne sa najlepšia preto na pochopenie zdá  škola od E. Scruggsa, prípadne ako doplnok prvá učebnica od P.Wernicka aj keď u neho sú už niektoré obraty ako som vravel trocha "Wernickovske". Má v nej ale napríklad vysvetlené vedenie melodickej linky čo v Scruggsovej zas nie je.
No a samozrejme by som mal spomenúť aj svoju kde som tiež vychádzal a písal ju v duchu E.Scruggsa, jeho techniky a formy a snažil sa aby tam bolo všetko čo treba a aj to čo povedzme v Scruggsovej nieje či podľa mňna nieje dostatočne obsiahlé. Je ale čisto na vás ako sa rozhodnete.
Pre clawhammer potom asi školu od David Holta a pre classic banjo asi učebnica od Franka Bradburyho.