Ťažko jednoznačne povedať aké banjo, čo do značky, si zadovážiť.  Odpoveď znie asi skôr "dobré". Každopádne aj tak každý banjista za svoj život vystrieda niekoľko nástrojov. Je to často vec vkusu, momentálneho trendu, ale hlavne nekonečného hľadania zvuku. Ja som tiež začínal s gitarou na ktorej som ubral jednu strunu a ostatné struny poprehadzoval tak ako má mať banjo. Keď som potom vo výklade bazáru na Obchodnej ulici v Bratislave raz uvidel starú dobrú východonemeckú Marmu s plastovým tone-ringom, utekal som si ju hneď kúpiť za necelých 1700-Sk čo aj tak bol v tej dobe mesačný plat.
Asi po roku hrania som prešiel na Framus so svojím tenulinkým hmatníkom a typickým archtop tone ringom vďaka ktorému znel ostro a viac ako dobre. To som mal niečo cez tri roky. Nasledovalo Kreuzer banjo (jeden z prvých českých výrobcov vzhľadom kópia Gibsonu), ktoré najlepšie znelo paradoxne oceľovými drôtmi na lodné a letecké modely než so skutočnými strunami. No a po ňom v roku 1985 som si nechal objednať cez vtedajší tuzex, americký Washburn, model B19 (dnes už nieje v ponuke), vtedy ešte vyrobený v USA a nie ako dnes v Korei. Stál  síce viac ako osobný automobil,  a na hodne dlhú dobu sa u nás doma jedli hlavne kolienka, ale slúži mi dobre až do dnes a jeho hlbší a kratší zvuk mi plne vyhovuje.  Vo farbe zvuku a môjho vkusu ho prekonal jedine jeden Gibson jedného môjho priateľa, ktorý som použil pri nahrávaní CD Čas letí s BG Albumom. Tento Gibson bolo asi najlepšie banjo na Slovensku a Čechách, ktoré som do dnešného dna kedy držal v rukách. Škoda, že na CD jeho zvuk nevyznel tak ako v skutočnosti. Chcem tým hlavne povedať to, že na prvom mieste je vždy osobný vkus a tak sa nedá nikdy povedať, že napríklad Gibson hrá lepšie ako Derring alebo aj Washburn.
Ak by som mal doporučiť nástroj tak asi by som uprednostnil niektorú renomovanú značku spoza oceánu. Nie že by som nedôveroval tunajším výrobcom. To v žiadnom prípade. Banja niektorých Českých a Slovenských výrobcov sú naozaj vynikajúce a niektoré sú naozaj kľudne porovnateľné s banjami z USA. Ale som v tomto ohľade tak trocha konzervatívny a tak trocha to vystihuje aj jeden citát z jedného fóra o banjach kde sa rozoberal jeden český výrobca a zaznel tam výraz "czech sound". Aj podľa mňa totiž v ich zvuku chýba to niečo čo nájdete u tých aj lacnejších spoza oceánu. Ale ako som vravel je to moj subjektívny názor a hlavne vždy vec vkusu.
Pri výbere nástroja záleží hlavne na tom či ste začiatočník, alebo už pokročilý a aj ako hlboko môžete siahnuť do peňaženky. Dobrý Gibson či Derring vás totiž vyjde obvykle od 2500$ vyššie, čo nieje práve málo hlavne pre začínajúceho banjistu. A tak je niekedy lepšie poohliadnuť sa po už používanom nástroji za často nižšiu cenu. Naviac pre začiatočníka sa dá zohnať aj lacnejší a uspokojivejší nástroj ako dočasné riešenie. Osobne si totiž myslím, že na začiatok keď pri všetkej úcte ešte nieje celkom isté či pri hre na banjo aj zostanete, sa mi investícia 70.000-Sk do špičkového nástroja zdá trocha odvážna. Dobré banjo pre začiatočníka na pól roka či rok, na naučenia sa základov a pochopenie hry na tento nástroj, sa dá kúpiť už aj za desať či dvadsať tisíc.
Problémom je však tak trocha naša obchodná sieť a hudobniny vôbec. Vo všeobecnosti sa totiž v drvivej prevahe bežných obchodov s hudobnými nástrojmi neponúka vlastne nič vhodné v tejto oblasti. Prešiel som si nedávno niekoľko predajní a priznám sa bol som v niektorých zhrozený s tým čo mi ponúkli ako nástroj. Prístup niektorých "tiež obchodníkov" je nanajvýš zaujímavý už iba tým, že ani v najmenšom sa nesnažia ponúknuť čo by bolo vhodné a tobôž kvalitné, ale hlavne to čo má nízku nadobúdaciu hodnotu, na čo sa dá prihodiť aj 200% marža a teda na čom sa dá dobre zarobiť.  Zákazník a kvalita je až na poslednom mieste a naviac osobne považujem za podvod ponúkať nástroje určené pre malé deti ako plnohodnotné nástroje. O snahe vyjsť akokoľvek v ústrety napríklad objednaním určitého konkrétneho nástroja čo nieje bežne v ponuke nevraviac. Na také niečo môžete vopred zabudnúť. A to všetko vravím z nie tak dávnych osobných skúsenosti síce nie v každej, ale každopádne v mnohej predajni hudobných nástrojov. Takže asi najlepšie riešenie bude za nástrojom vycestovať, čo ho predraží, alebo si ho objednať cez internet čo je cenovo rozhodne lepšie, ale tiež nie najvhodnejšie, lebo nastroj najskôr zaplatíte a až potom obdržíte. Ak má vadu, či je poškodený vzniká mnoho následných problémov a výdajov pri reklamácii. Takže to je a asi na Slovensku vďaka prístupu obchodov s nástrojmi asi ešte dlho aj ostane, dosť dilema
Ale späť k samotnému nástroju. Napríklad jeden z mojich súčasných žiakov vlastnil do nedávna v bežnom obchode zadovážené banjo Fender FB55 za práve tých cca  10.000-Sk, a ktoré po drobnej úprave, dopnutí blany a výmene kobylky na aj moje prekvapenie začalo znieť viac ako dobre na tak lacný nástroj bez normálneho tone ringu iba s akousi mosadznou obručou.

Pri tom napríklad japonská Aria SB 400 (17.000-Sk) či SB 600 (27.000-Sk) už má aj reálny tone ring a konštrukčne už vychádza z renomovaných značiek  Je však tiež asi vhodné na nej čo to upraviť a vymeniť a cena SB 600 je skôr za výraznejšie zdobenie. Ale ak ho správne zostavíte budete iste prekvapený z viac ako vynikajúceho zvuku.


Samozrejme ani jedno z nich nikdy nebude znieť ako kvalitný nástroj, ale na naučenie základov a ako dočasné úvodné riešenie na pól roka, rok a u niektorých s tone-ringom určite kľudne aj ďaleko viac, to určite stačí. Potom ho naviac určite nebude problém predať niekomu kto práve začína tak ako pred rokom vy a kúpiť si už naozaj kvalitný nástroj.
Ak ste na tom finančne lepšie tak sa poohliadnite po banjach napríklad od našich výrobcov z Čiech, alebo zo Slovenska. Základný model vás vyjde na asi 30.000-Sk a často s ním bez problémov vydržíte aj niekoľko rokov (vid výrobcovia a servis).
Podľa mňa hlavne tieto základné triedy zvukovo zaostávajú za často lacnejším napríklad kórejským ale značkovým nástrojom. Ak mám uprednostniť domáce banjo za povedzme 50.000-Sk musí mi ponúknuť už trocha viac ako napríklad vinikajúco znejúci a prepracovaný Washburn B17 vyrobený v Kórei a naviac za značne niššiu cenu, a to nevravím o Gibsone v tej istej, alebo iba o málo vyššej cene. Z  vlastnej skúsenosti viem, že v celkovej ponuke v katalógu síce drahšie, ale v porovnaní s domácimi často lacnejsšie napríklad kórejské banjo síce až po vyľadení, ale predsa má vo zvuku  často to niečo čo u toho domáceho nenájdete. Pričom podľa mňa nech sa na mňa výrobcovia nehnevajú na Gibsona zatiaľ z nich nik nemá, aj keď je pravda, že Gibson je svojim spôsobom "modla" a že je to hlavne o vlastných predstavách a vkuse, keďže každý chce a očakáva od toho niečo iné.
Preto ak sa rozhodnete pre už naozaj kvalitnú triedu máte skutočne bohatý výber. Či už u spomenutých tunajších výrobcov z Čiech, alebo zo Slovenska (vid výrobcovia a servis), kde sa lepšie nástroje pohybujú od 50.000-Sk hore, alebo špičkové banja od Gibson, Derring, Stelling a iných renomovaných značiek z USA kde tie lepšie modely začínajú tiež pri zhruba 50.000-Sk a pokračujú po niekedy až závratné sumy vyššie ako za značkový automobil. Ale je ich možné samozrejme získať aj lacnejšie buď ako použité, alebo skúsiť u iného lacnejšieho dílera pretože aj tu sú značné rozdiely. Pritom treba dávať pozor na jednu vec. Zdobenie, gravírovanie či pozlatenie často značne predražuje nástroj, ktorý bez neho, alebo so slabším, kúpite výrazne lacnejšie.

V žiadnom prípade nedoporučujem lacné kórejské či čínske kópie, ktoré sa u nás v poslednej dobe rozmohli ako huby po daždi zrejme pre ich nízku cenu. Sú to hlavne banjá rôzneho mne neznámeho označenia a výrobcu, čo stoja od 1500-Sk do aj nehoráznych 8.000-Sk. Ba videl som už jedno aj za 17.000-Sk. Jednak su nehorázne predražené, ich nadubúdacia cena je často výrazne niššia, ale hlavne nechápem prečo sú ponúkané ako kvalitné nástroje (našiel som už aj označenie "vysoko kvalitný profesionálny nástroj") keď sa často podľa niektorých renomovaných katalógov jedná o odľahčené detské banja určené pre začínajúce deti ktoré značnú váhu normálneho nástroja neunesú. Mali by sa ponúkať tomu komu sú určené a silne mi to pripomenulo jednu aféru za socializmu keď ste v obuve mohli kúpiť talianské "značkové" topánky v skutočnosti určené pre mrtvých do truhly. Tieto lacné banja spoznáte podľa toho, že sú výrazne ľahké pretože nemajú tone-ring (srdce banja). Na korpuse pri pohľade zboku nieje viditeľná žiadna kovová obruč (pozor nie prítlačný prstenec čo napína blanu a je niečo celkom iné), je teda celý z dreva alebo dokonca z celkom nevhodnej preglejky, ba aj nehorázneho plastu imitujúceho drevo ako u plávajúcej laminátovej podlahy. Často majú miesto dreveného korpusu, korpus odlievaný z hliníka tak aby zrejme napodobil staré konštrukcie. Niekedy tvorí táto časť zvláštnu hviezdicu pretože obvykle ani nemajú samostatný flange v tom poňatí ako normálne banjo, naviac často s tenkou útlou obručou a tak nieje možné dostatočne napnúť blanu a vlastne celá konštrukcia je dosť útla a náchylná k skrúteniu. Často nezodpovedajú banju teda ani konštrukčne a už vôbec vlastnosťami a zvukom. Sú obvykle takzv. hluché, teda mnohá technika na nich vôbec nezaznie, alebo znie skreslene.
Ak napríklad zahráte za sebou dvoj-príklep ako je v skladbe Foggy Mountain Breakdown ten druhý vám v tempe zaznie potlačene, alebo nezaznie vôbec. A tak sa to nikdy nenaučíte poriadne hrať, alebo si vypracujete zlozvyk napríklad prehnaného akcentu na druhý príklep, ktorý bude neskôr problém odstrániť. Nenaučíte sa ani ladiť a rozoznávať ladenie, lebo tu je všetko tak potlačené, že sa rozladenie alebo opotrebenie strún a teda nutná výmena často stratí. Nenaučíte sa poriadne hmaty a techniku ľavou rukou, lebo tu je jedno kde a ako hmat uchopíte, vždy bude znieť rovnako tupo. Ak však na kvalitnom nástroji nepoložíte prsty tesne pred pražce, alebo nedotiahnete sklz až k pražcu bude to drnčať a nebude to ani správne znieť. O tvorbe tónu pravou rukou ani nevraviac. Tu pre tupý zvuk sa márne budete snažiť hľadať správnu polohu a uder prstov pravej ruky. Bude to znieť stále rovnako a vy sa nenaučíte správne udrieť, teda tvoriť tón a ani rozoznať či máte dobrý timing čo je alfa a omega hry na banjo. Opäť vznikne zlozvyk, resp. nedostatok čo bude problém neskôr odstrániť a donúti vás povedzme aj po rokoch hry začať celkom od začiatku čo nieje príliš povzbudivé pre motiváciu naučiť sa hrať na banjo.
Ak neznejú hlucho znejú naopak tieto nástroje ako jaskyňa čí prázdny sud od piva. A tak pri zahrati jednej struny sa vám naviac ešte rozozvučia všetky ostatné a vy sa nikdy nenaučíte dobrému timingu a peknému oddeľovaniu tónov pretože miesto jasného tónu vám bude znieť guča neidentifikovateľných zvukov a pazvukov. A čo je najhoršie tieto nedostatky často zakryjú mnoho chýb, nepresností, špatných dohmatov, synchronizácie pravej a ľavej ruky a  ďalšieho, a ďalšieho čo sa potom objaví naraz keď začnete hrať na normálnom nástroji a budete musieť začať ako som už povedal často celkom odznovu a rok hrania bude stratený čas.
Každopádne ale drevený korpus (nie preglejka) je vždy lepší ako celokovový pretože dáva teplejší a plnší zvuk. Naviac naň môžete nasadiť mosadznú obruč, alebo vôbec upraviť ho pre dodatočné osadenie toneringu čo diametrálne zmení zvuk. Ale pozor ! Nieje to tak dávno čo som v jednom veľkom obchode jedného nákupného centra držal v ruke 5strunové banjo od istého u nás v súčasnosti značne rozšíreného čínskeho výrobcu za necelých 5000-Sk, a aké bolo moje prekvapenie keď som zistil, že miesto dreva je tu použitý plast napodobujúci drevo. Možno aj rovnaký ako je použitý na laminátové plávajúce podlahy.  A to už je dosť silná káva aj pre mňa.

Ak si ho predsa kúpite, lebo napr. nebude mať momentálne na drahší, tak vás určite nebudem odrádzať. Som ale presvedčený, že ak si raz zahráte na čo i len trocha kvalitnom nástroji, určite váš pôvodný nástroj okamžite budete chcieť predať.
Ak ho už máte nezúfajte. Cvičte ďalej a snažte sa čo najskôr si našetriť na skutočné banjo.  Ak ho budete mať budete prekvapený ako vám všetko naraz bude znieť. A práve pretože tieto "tiež banja" neznejú ako majú, nič nebude znieť ako má a vy  môžete získať nenapraviteľné zlozvyky v tvorbe tónu.  Pritom tvorba tónu je mimoriadne dôležitá a od nej sa odvíja vlastne celá hra. Učenie sa na kvalitnom, alebo aspoň uspokojivom nástroji je celkom iný pocit a budete aj značne rýchlejšie napredovať. Takže investovať sa tu oplatí. Samozrejme poľa peňaženky a teda možností.
Podobne nedoporučujem ani pôvodné či nejako repasované nástroje Kertak ktoré sa za socializmu vo veľkom vyrábali v nejakej českej továrni na hudobné nástroje a kde tu sa dajú ešte zohnať. S banjom to konštrukčne nemá nič spoločné. Vďaka hmatníku ako rúčka od krompáču, neprevodovanej mechanike piateho kolíka, drevenej opierky ktorá viac zavadzá než slúži svojmu účelu, akémusi pavúkovi podobne ako u dobra a tej lešenárskej trubke ktorou je ukotvený hmatník vo vnútri to je skôr špatný vtip. Konštrukčne to je akási nepodarená fúzia medzi minstrel, appalachian,  dojo a bluegrass banjom nepodobajúca sa ale ani jednému.

Podobne stará socialistická východonemecká Marma (na obrázku v šesťstrunnovom prevední). Aj keď treba priznať, že jej kvalita je diametrálne lepšia ako u Kertaka.

Podozrivo znejú aj inzeráty "Predám špičkovú kópiu Gibson. Výborný zvuk.". Obvykle to je kópia akurát možno vzhľadom. O čom tiež skôr pochybujem. Každý seriózny banjista čo predáva svoj starý nástroj uvedie vždy totiž presne výrobcu a nie, že sa jedná o kópiu čohosi. 
U banja sa dá našťastie mnohé vylepšiť nastavením či drobnou úpravou ktorú dokáže previesť nejeden staviteľ a často aj banjista. Nie je to ako u gitary kde je zvuk viac menej daný. Často správna kombinácia blany, jej napnutia, kobylky a strún už spôsobí diametrálny obrat vo zvuku. Lepšie usadenie tone-ringu s dolícovaním korpusu či hmatníka a rezonátoru potom spôsobí niekedy aj priam zázrak. Ba zmeniť sa dá aj celkom lacné banjo bez tone-ringu. Či už jednoduchou úpravou, alebo väčšou úpravou kde je však otázne či investícia do úprav, ktorá je často o mnoho vyššia ako cena samotného nástroja je zmysluplná. Je to iba na vás.
A nakoniec pre zvuk banja je najdôležitejšia aj tak pravá ruka. Spôsob úderu, tvorba tónu a timing. Tá totiž hlavne tvorí tón a od neho sa zas všetko ovíja. Dobrá pravá ruka aj z lacného menej kvalitného nástroja dokáže vyčariť dobrý, alebo aspoň uspokojivý zvuk. To však platí jedine u skúseného banjistu čo už presne vie čo a ako treba. Nie na naučenie sa toho.  Koluje historka,  že pánovi Scruggsovy dali odskúšať niekoľko rôznych nástrojov od rôznych výrobcov.  Problém s posúdením kvalít nastal keď v jeho rukách všetky zneli navlas rovnako.
Na záver ešte jedna poznámka.  Môže sa vám stať, že si kúpite kvalitný nástroj a aj tak bude znieť ako hrniec, duto, prípadne bude v ňom znieť všetko možné a budete sklamaný zo zvuku. Väčšinou je dôvodom to, že ak je to nový a naviac sériový nástroj čo je iba továrenský poskladaný, ale ešte nieje doladený a nastavený. Po jeho nastavení by sa malo všetko zmeniť. Poproste preto niekoho skúseného aby kúpu zrealizoval s vami. Skúsený hráč vie aj pri nenastavenom nástroji posúdiť jeho potencionálnu kvalitu, alebo nekvalitu. Neverte vždy hneď bezhranične tomu čo vám povie predavač čo ten nástroj chce v prvom rade predať.